Morské usadeniny pri Veľkých Kršteňanoch zanechali stopu prevratných udalostí vo vývoji Zeme

Ján Soták

 Slovensko má vďaka dlhodobej tradícii výskumov dobre známe geologické pomery. Vie sa, že prakticky počas 230 miliónov rokov to bola oblasť zaplavená morom, ktoré sa po ústupe asi pred 10 miliónmi rokov zmenilo na sústavu jazier až sa nakoniec vynorila súš. Dlhé obdobie morskej záplavy zanechalo na území Slovenska vrstvy usadenín, ktoré dosahujú hrúbku až niekoľkých kilometrov. Záujmom geológov je presne datovať vek jednotlivých vrstiev, určiť podmienky ich vzniku z hľadiska stanovenia morských hĺbok, teploty, biodiverzity, slanosti vody, koncentrácie živín, a pod., korelovať časovú postupnosť vrstviev na Slovensku s typovými lokalitami vo svete, a pod. Preto je každý výskyt morských usadenín veľmi cenný, zvlášť v prípade keď majú vysokú kvalitu pôvodného zachovania. Takýto výskyt bol najnovšie zaznamenaný tam, kde ho vlastne ani nikto  nečakal, v regióne Hornej Nitry pri Veľkých Kršteňanoch.  

     Dlhoročný výskum vo Veľkých Kršteňanoch preukázal unikátnosť tejto lokality z hľadiska hojnosti morských mikroorganizmov a dlhodobého časového záznamu vrstiev. To umožnilo rekonštruovať vývoj  dávnych morí Karpatskej oblasti počas 25 miliónov rokov, čo prináša aj spresnenie veku a stôp prevratným udalostí vo vývoji Zeme. Vo Veľkých Kršteňanoch, ako na jednej z mála lokalít v Európe, máme záznam dopadu asteroidu na Zem pred 65 miliónmi rokov (v oblasti  Mexického zálivu), a to zničujúcim účinkom na organizmy morského planktónu,  eróziou sedimentov morského dna, zmenami úrovne morskej hladiny, a pod.  Mladšie vrstvy od Veľkých Krštenian  dobre dokumentujú obnovu morských ekosystémov a nástup veľkého klimatického oteplenia,  podobne ako v mediteránnej oblasti (Apeniny, Pyreneje, Tunis, Egypt, a i.). Poznanie účinkov tohto globálneho oteplenia pred 55 mil. rokov dáva predpoveď aj súčasnej klimatickej zmeny, čím sú poznatky z Veľkých Krštenian veľmi aktuálne.  Najmladšie vrstvy z tejto lokality zaznamenávajú obdobie stability klimatických systémov Zeme pred 40 mil. rokov, s pestrým svetom morského života (mikrofauna, numulity, ježovky, riasy, zúbky rýb, a i.)  a optimálnymi teplotnými podmienkami.  Kamenný kalendár od Veľkých Krštenian je svedectvom prelomových udalostí  vývoja života a klimatických podmienok Zeme, ktoré sú celoplanetárneho významu. Tým sa Slovensko zapojilo do medzinárodných programov výskumu oceánov a ich starých sedimentov exponovaných na súši (Pyreneje, Kaukaz, Tunis, Nový Zéland, a .). Preto boli výsledky z Veľkých Krštenian veľmi pozitívne prijaté medzinárodnou vedeckou komunitou a publikované v prestížnom svetovom časopise Palaeogeography, Palaeoclimatiology, Palaeoecology (2021). Veľké Kršteňany sa tak zaraďujú k významným  svetovým lokalitám tzv. „zlatých klincov“ geologického času, akými sú Zumaia (Španielsko), Gubbio (Taliansko), Dababyia (Egypt), a i..