Slávnostnou svätou omšou sme si v druhú májovú nedeľu vo Veľkých Kršteňanoch v Kostole sv. Cyrila a Metoda za hojnej účasti farníkov, rodákov, príbuzných i kňazov Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul z Čiech i zo Slovenska pripomenuli nedožité 105. výročie narodenia nášho rodáka pátra Štefana Krištína, kňaza Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
Hlavným celebrantom slávnostnej bohoslužby bol príbuzný pátra Štefana vdp. Ondrej Kellner. V homílii sa veriacim prihovoril ThLic. Augustín Slaninka CM, bývalý provinciál misijnej spoločnosti. Zdôraznil myšlienku, že tak ako prijal na seba kríž utrpenia Kristus, tak ho prijal aj náš rodák páter Štefan. Zároveň načrtol aj jeho neľahkú životnú cestu.
Štefan Krištín sa narodil 6.4.1909 vo Veľkých Kršteňanoch. Po absolvovaní gymnázia pokračoval v štúdiu teológie v Banskej Bystrici a v Grazi. V r. 1936 bol menovaný za duchovného správcu prvého Misijného domu lazaristov na Slovensku v Ladcoch, po návrate z frontu za duchovného správcu v apoštolskej škole v Banskej Bystrici, odkiaľ bol počas otvoreného boja proti Cirkvi a reholiam v Československu v r. 1950 internovaný do koncentračného kláštora vo Svätom Beňadiku. Neskôr tajne pôsobil v Nitre pri formácii budúcich kňazov, avšak 29.10.1951 po oznámení ŠtB nastalo kruté vypočúvanie, nočné výsluchy, hlad, surové bitky. Súdny proces sa konal vo februári 1953 v Nitre.
Š. Krištín bol so svojimi spoločníkmi obvinený zo zriadenia tajného bohosloveckého učilišťa v Nitre a utvorenia ilegálnej skupiny, vykonávajúcej rozvratnú činnosť a následne odsúdený za trestný čin velezrady. Páter Krištín dostal doživotné odňatie slobody, peňažný trest 10.000 Kčs, prepadnutie celého majetku, stratu čestných občianskych práv navždy a vylúčenie z vojska. Po odvolaní bol rozsudok zmiernený na 20 rokov odňatia slobody. Nasledovalo väzenie v Nitre, Bratislave, Ilave, Mírove, Leopoldove, Valdiciach u Jičína a Jáchymove, kde pracoval pri mletí uránovej rudy, ktorú pre vysoký stupeň rádioaktivity spracovávali najnebezpečnejší väzni – kňazi. Zhoršenie jeho zdravotného stavu spôsobilo, že bol po 13 rokoch prepustený. Po rôznych zamestnaniach ako robotník sa stal duchovným správcom Charitného domova v Pezinku. Zomrel 2.4.2005 v Provinciálnom dome v Bratislave. Rozhodnutím Komisie Ústavu pamäti národa mu bolo dňa 22.11.2013 priznané postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja in memoriam.
Po skončení bohoslužby bola na znak úcty a vďaky Štefanovi Krištínovi, trpiteľovi za vieru, pri vchode do kostola odhalená a požehnaná pamätná tabuľa, ktorá má pripomínať aj novým generáciám neprávosti totality a zároveň má byť aj výzvou k modlitbe k tomuto nášmu vzácnemu rodákovi.
