Sobotné popoludnie pred štvrtou adventnou nedeľou sa nieslo v znamení prichádzajúcich Vianoc.Členovia ZO JDS na Slovensku v našej obci pozvali všetkých spoluobčanov na posedenie pod jedličkou.

Sviatočne vyzdobená sála kultúrneho domu dýchala čarom prichádzajúcich Vianoc. To sa ešte znásobilo, keď na pódium za zvukov trúbok, ohlasujúcich Sláva Bohu na výsosti, prišli Jozef s Máriou a konferenciérka podujatia – pani Eva Kopálová, ktorá všetkých privítala a pozvala hlavných účinkujúcich – deti z miestnej materskej školy.Sťa snehové vločky, vtáčiky či sviečky odvážne predstúpili pred zaplnenú sálu, tancovali, spievali, recitovali básne a vinše, ktorými navodili sviatočnú vianočnú atmosféru. Za svoje vianočné pásmo získali uznanie publika, o čom svedčí i dlhotrvajúci potlesk. Prítomní s nadšením konštatovali, že nám vyrastá šikovná generácia. Poďakovanie patrí aj pani učiteľkám z MŠ za ich nápaditosť, trpezlivosť a prípravu detí. Ďalší program sa už niesol pod režisérskou taktovkou našich seniorov. Spolu s nimi sme si zaspievali vianočné koledy. Vzali medzi seba aj mladších – staršie žiačky vyplnili ich program básňami a vinšmi. Oživením popoludnia bolo aj spevácke vystúpenie Lucie Bilčíkovej.
Vianoce – to nie sú iba vinše a koledy, veď štedrovečerný stôl má vždy symbolizovať hojnosť a podľa tohto zvyku sa riadili aj naši hostitelia. Všetci prítomní boli pozvaní na symbolickú štedrú večeru.Stoly sa prehýbali ovocím, oblátkami i všakovakým vianočným pečivom. Nechýbali ani pupáčky s makom a chutná kapustnica.Toto všetko pripravili šikovné ruky členiek JDS.
Členovia ZO JDS na Slovensku vo Veľkých Kršteňanoch pre nás opäť pripravili vynikajúce podujatie. Želáme im i všetkým spoluobčanom požehnané a milostiplné vianočné sviatky, veľa zdravia, radosti a nových tvorivých nápadov v nasledujúcom novom roku.

Napriek ťažkému životu boli naši predkovia spoločenskí a veselí. Zabávali sa nielen pri bežnej práci, ale aj pri rôznych príležitostiach. Medzi takéto oslavy patrili aj dožinky – slávnosti ukončenia žatvy. Ukončenie žatevných prác a starodávne zvyky, ktoré sú s nimi späté, sme si v piaty augustový deň pripomenuli aj vo Veľkých Kršteňanoch.

Scenár podujatia pripravili aktívni veľkokrštenianski seniori so zámerom ukázať, ako sa kedysi, keď ešte prácu ľudských rúk nenahradila technika, zberala z polí úroda. Na pôjdoch či v pajtách starých gazdovských domov ponachádzali súveké pracovné nástroje: kosy, kosáky, cepy, hrable, drevené vidly i rebrinák – drevený voz, ktorý sa využíval na zvoz snopov k mláťačke. Vzali medzi seba i deti, mládencov, devy a ženy z obce, ktorí čo by žnice, ženci a kosci tvorili hlavnú časť alegorického dožinkového sprievodu. Niektorí slávnostne ustrojení v krojoch, iní vo vtedajšom pracovnom oblečení – muži v bielych ľanových nohaviciach, ženy v čiernych plátenných sukniach, bielych blúzach s krátkym rukávom a vo fertuchách – vydali sa za hudobného doprovodu harmoniky a bubna s piesňou na perách z nádvoria bývalej školy na pochod obcou.

Na čele dožinkového sprievodu šli kosci nesúci symbol slávnosti – zlatožltý dožinkový veniec, uvitý žnicami – členkami veľkokrštenianskej JDS – z posledných kláskov obilia a poľných kvetov. Za nimi nasledovali ženci, žnice s pracovným náradím i košíkmi s koláčmi a traktor s rebrinákom naplneným vrecami vymláteného obilia. Sprievod prešiel celou obcou až na námestie do gazdovského dvora.
„Gazda náš, gazda náš, daj že nám oldomáš. Všetko sme požali, kde ste čo mali. Keď sme porobili, veniec sme uvili.“ Týmito slovami sa prihovoril jeden z členov sprievodu hlavnému gazdovi – starostovi obce, ktorému kosci slávnostne odovzdali dožinkový veniec a pripojili aj vinš. Gazda sa všetkým poďakoval za odvedenú prácu a počastoval ich tak, ako sa patrí – oldomášom – hostinou s hudbou a tancom v areáli bývalej školy.
Na dožinkách vo Veľkých Kršteňanoch bolo družne a veselo. Tí skôr narodení si zaspomínali na časy svojej mladosti, mladší sa zas oboznámili so zvykoslovnými úkonmi pri zbere úrody. Veľkokrštenianski seniori po štedrej večeri a fašiangovom sprievode v snahe o zachovanie kultúrneho dedičstva a tradícií starých materí otvorili teda ďalšiu kapitolu z ľudovej kultúry. Za ich aktivitu im vyslovujeme poďakovanie a tešíme sa na ďalšie zaujímavé podujatia pod ich záštitou.

Napriek ťažkému životu boli naši predkovia spoločenskí a veselí. Zabávali sa nielen pri bežnej práci, ale aj pri rôznych príležitostiach. Medzi takéto oslavy patrili aj dožinky – slávnosti ukončenia žatvy. Ukončenie žatevných prác a starodávne zvyky, ktoré sú s nimi späté, sme si v piaty augustový deň pripomenuli aj vo Veľkých Kršteňanoch.

Scenár podujatia pripravili aktívni veľkokrštenianski seniori so zámerom ukázať, ako sa kedysi, keď ešte prácu ľudských rúk nenahradila technika, zberala z polí úroda. Na pôjdoch či v pajtách starých gazdovských domov ponachádzali súveké pracovné nástroje: kosy, kosáky, cepy, hrable, drevené vidly i rebrinák – drevený voz, ktorý sa využíval na zvoz snopov k mláťačke. Vzali medzi seba i deti, mládencov, devy a ženy z obce, ktorí čo by žnice, ženci a kosci tvorili hlavnú časť alegorického dožinkového sprievodu. Niektorí slávnostne ustrojení v krojoch, iní vo vtedajšom pracovnom oblečení – muži v bielych ľanových nohaviciach, ženy v čiernych plátenných sukniach, bielych blúzach s krátkym rukávom a vo fertuchách – vydali sa za hudobného doprovodu harmoniky a bubna s piesňou na perách z nádvoria bývalej školy na pochod obcou.

Na čele dožinkového sprievodu šli kosci nesúci symbol slávnosti – zlatožltý dožinkový veniec, uvitý žnicami – členkami veľkokrštenianskej JDS – z posledných kláskov obilia a poľných kvetov. Za nimi nasledovali ženci, žnice s pracovným náradím i košíkmi s koláčmi a traktor s rebrinákom naplneným vrecami vymláteného obilia. Sprievod prešiel celou obcou až na námestie do gazdovského dvora.
„Gazda náš, gazda náš, daj že nám oldomáš. Všetko sme požali, kde ste čo mali. Keď sme porobili, veniec sme uvili.“ Týmito slovami sa prihovoril jeden z členov sprievodu hlavnému gazdovi – starostovi obce, ktorému kosci slávnostne odovzdali dožinkový veniec a pripojili aj vinš. Gazda sa všetkým poďakoval za odvedenú prácu a počastoval ich tak, ako sa patrí – oldomášom – hostinou s hudbou a tancom v areáli bývalej školy.
Na dožinkách vo Veľkých Kršteňanoch bolo družne a veselo. Tí skôr narodení si zaspomínali na časy svojej mladosti, mladší sa zas oboznámili so zvykoslovnými úkonmi pri zbere úrody. Veľkokrštenianski seniori po štedrej večeri a fašiangovom sprievode v snahe o zachovanie kultúrneho dedičstva a tradícií starých materí otvorili teda ďalšiu kapitolu z ľudovej kultúry. Za ich aktivitu im vyslovujeme poďakovanie a tešíme sa na ďalšie zaujímavé podujatia pod ich záštitou.

1 2 3 ►

4. adventná nedeľa sa vo Veľkých Kršteňanoch niesla v znamení prichádzajúcich Vianoc.

Členovia miestnej organizácie JDS na Slovensku pozvali všetkých spoluobčanov na posedenie pri štedrovečernom stole. Zámerom kultúrneho podujatia bolo predstaviť najmä tým mladším tradíciu Vianoc z čias tých skôr narodených. A že pozvanie našlo pozitívnu odozvu v radoch širokej verejnosti, o tom svedčí aj preplnená sála miestneho kultúrneho domu, kde za slávnostne vyzdobené stoly zasadla takmer stovka Veľkokršteňancov, ktorí sa najskôr započúvali do ľúbivých vianočných piesní v podaní členov JDS i detí pri vianočnom stromčeku a Jezuliatku a potom nasledovala štedrá večera v duchu starých tradícií.
Začala hádzaním orechov do kútov miestnosti, aby bola po celý rok v dome hojnosť. Veštenie z jabĺčka nám malo odhaliť, či nás bude nadchádzajúci rok sprevádzať zdravie a šťastie. Potom členovia JDS ponúkli prítomným oblátky s medom a cesnakom, aby sme boli dobrí ako med. Samozrejme, nechýbala klasická výborná voňavá kapustnica s hríbmi, údeným mäsom a klobásou. Ako druhý chod mnohí čakali rybu so zemiakovým šalátom, ktorá dnes patrí do štedrovečerného jedálnička väčšiny rodín, avšak starou tradíciou v našej obci je podávanie makových pupáčkov s maslom, ktoré pripravili šikovné ruky našich dôchodkýň. Mnohí z nás ich jedli prvýkrát, ale určite nie posledný.
Na Štedrý deň sa mal každý najesť do sýtosti, lebo odisť od stola s poloprázdnym
žalúdkom znamenalo, že by mohol byť ďalší rok neúrodný. Z krštenianskeho kultúrneho domu však hladný neodchádzal nik. Veď štedrovečerný stôl má vždy symbolizovať hojnosť a podľa tohto zvyku sa riadili aj naši hostitelia, pretože stoly sa prehýbali ovocím, oblátkami i všakovakým vianočným pečivom. Samozrejme, nechýbal ani najúžasnejší vianočný koláč – štedrák, ktorý poznáme aj pod názvom skladaník. Rozmanitosťou plnky s jej symbolmi vyjadroval želanie zabezpečiť hojnosť, plodnosť a tým aj dobrú úrodu v nastávajúcom roku.
Na záver nám prišli zaspievať a zavinšovať koledníci. Popriali všetkým prítomným, aby nachádzajúce Vianoce prežili v zdraví, šťastí a radosti.
Vianoce ako kedysi zaujali aj mladých a tým skôr narodeným oživili spomienky na dávne časy detstva, keď sedeli pri štedrovečernom stole so svojimi rodičmi. Za sprítomnenie atmosféry Vianoc patrí poďakovanie autorom scenára celého podujatia i kuchárom zároveň: veľkokrštenianskym členom JDS, ktorým aj v novom roku želáme najmä veľa zdravia a tvorivých nápadov.