Napriek ťažkému životu boli naši predkovia spoločenskí a veselí. Zabávali sa nielen pri bežnej práci, ale aj pri rôznych príležitostiach. Medzi takéto oslavy patrili aj dožinky – slávnosti ukončenia žatvy. Ukončenie žatevných prác a starodávne zvyky, ktoré sú s nimi späté, sme si v piaty augustový deň pripomenuli aj vo Veľkých Kršteňanoch.
Scenár podujatia pripravili aktívni veľkokrštenianski seniori so zámerom ukázať, ako sa kedysi, keď ešte prácu ľudských rúk nenahradila technika, zberala z polí úroda. Na pôjdoch či v pajtách starých gazdovských domov ponachádzali súveké pracovné nástroje: kosy, kosáky, cepy, hrable, drevené vidly i rebrinák – drevený voz, ktorý sa využíval na zvoz snopov k mláťačke. Vzali medzi seba i deti, mládencov, devy a ženy z obce, ktorí čo by žnice, ženci a kosci tvorili hlavnú časť alegorického dožinkového sprievodu. Niektorí slávnostne ustrojení v krojoch, iní vo vtedajšom pracovnom oblečení – muži v bielych ľanových nohaviciach, ženy v čiernych plátenných sukniach, bielych blúzach s krátkym rukávom a vo fertuchách – vydali sa za hudobného doprovodu harmoniky a bubna s piesňou na perách z nádvoria bývalej školy na pochod obcou.
Na čele dožinkového sprievodu šli kosci nesúci symbol slávnosti – zlatožltý dožinkový veniec, uvitý žnicami – členkami veľkokrštenianskej JDS – z posledných kláskov obilia a poľných kvetov. Za nimi nasledovali ženci, žnice s pracovným náradím i košíkmi s koláčmi a traktor s rebrinákom naplneným vrecami vymláteného obilia. Sprievod prešiel celou obcou až na námestie do gazdovského dvora.
„Gazda náš, gazda náš, daj že nám oldomáš. Všetko sme požali, kde ste čo mali. Keď sme porobili, veniec sme uvili.“ Týmito slovami sa prihovoril jeden z členov sprievodu hlavnému gazdovi – starostovi obce, ktorému kosci slávnostne odovzdali dožinkový veniec a pripojili aj vinš. Gazda sa všetkým poďakoval za odvedenú prácu a počastoval ich tak, ako sa patrí – oldomášom – hostinou s hudbou a tancom v areáli bývalej školy.
Na dožinkách vo Veľkých Kršteňanoch bolo družne a veselo. Tí skôr narodení si zaspomínali na časy svojej mladosti, mladší sa zas oboznámili so zvykoslovnými úkonmi pri zbere úrody. Veľkokrštenianski seniori po štedrej večeri a fašiangovom sprievode v snahe o zachovanie kultúrneho dedičstva a tradícií starých materí otvorili teda ďalšiu kapitolu z ľudovej kultúry. Za ich aktivitu im vyslovujeme poďakovanie a tešíme sa na ďalšie zaujímavé podujatia pod ich záštitou.
