Fašiangy boli od nepamäti na dedinách ponímané ako symbol veselosti, zábavy, pitia a hodovania. Aby bolo veselo počas tohoročných Fašiangov aj vo Veľkých Kršteňanoch, o to sa postarali členovia miestnych organizácií DHZ a JDS.
V 28. januárový deň hasiči pozvali všetkých do Solcov na tradičné sánkarské preteky. Hoci pani zima bola ešte veľmi skúpa na snehovú prikrývku, Solce ponúkli zúčastneným dostatok snehu na všetky zimné radovánky. A hoci nám mráz neľútostne vyštípal líca a prsty krehli od zimy, všetci sme sa zahriali pri chutnom guláši, opekaných špekáčikoch či vínku.
Tradičné Fašiangy sa nezaobídu ani bez karnevalu. Sála veľkokrštenianskeho Kultúrneho domu sa v jedenáste februárové popoludnie premenila na veľkú rozprávkovú krajinu. Členovia DHZ pozvali všetky deti na karneval. V karnevalovom prestrojení prišli tí najmenší i tí skôr narodení. Keď deduško Večerníček pozažíhal všetky svetielka, začalo sa defilé všakovakých postavičiek z ríše rozprávok: víly, strigy, Spidermani, šašovia, rytieri, sestričky, lesníci a mnohé ďalšie zaujímavé masky nás vytrhli z reality všedných dní a aspoň na chvíľu preniesli do krajiny snov. Teplý čaj a tanec v rytme rezkých melódií všetkých zohrial a spríjemnil chladný zimný deň.
Vyvrcholenie fašiangového času sa nieslo pod režisérskou taktovkou členov miestnej organizácie JDS. Keď zvony ohlásili poludnie osemnásteho februárového dňa, vydal sa od budovy bývalej školy fašiangový sprievod masiek obcou. Mládenci, členovia JDS i ďalší aktívni obyvatelia obce sťa fašiangovníci poobliekaní do masiek obchádzali z domu do domu, zavinšovali príjemné Fašiangy, vytancovali „domácich“ a pozvali ich do kultúrneho domu na večerné pochovávanie basy. Za odmenu dostali slaninu, klobásu, vajíčka a do demižóna i trochu domácej pálenky na zohriatie. Nechýbali ani tradičné šišky, ktorými fašiangovníkov pohostila pani Čertíková. Keď vo večerných hodinách sprievod, zložený zo spevákov, hudobníkov, cigánov, lesníkov, pekárov, koňa a iných masiek dorazil do kultúrneho domu, bolo sa treba s basou rozlúčiť. Ešte predtým si všetci zatancovali a posilnili sa klobásou, slaninou, vajíčkami, šiškami, fánkami a inými tradičnými dobrotami. Smútočná rozlúčka prebehla naozaj dôstojne: smútočný sprievod so smrtkou, farárom a organistom zaspieval pohrebné piesne, plačky plakali a ani oči mládencov a dievčat nezostali suché. Vynesením basy zo sály sa ukončil čas veselosti a začal sa 40–dňový pôst. Všetci dúfame, že o štyridsať dní basa opäť ožije a vtedy sa ľudia budú môcť opäť zabávať, spievať a tancovať.
