Základná geografická charakteristika obce
Názov: Veľké Kršteňany
Rozloha: 13,48 km2
Počet obyvateľov: 620
Hustota osídlenia: 46 obyv/km2
Prvá písomná zmienka: 1310
Nadmorská výška: 215 m
Zemepisná poloha, fyzicko-geografická poloha
Obec sa nachádza v juhovýchodnej časti Trenčianskeho kraja. Svojou rozlohou /1348 ha / zaberá 4,5 % katastrálneho územia okresu Partizánske. Členenie – druhy pozemkov (rozloha v ha):
Poľnohospodárska pôda 500
– Orná pôda 358
– Záhrady 16
– Lúky a pasienky 126
Lesná pôda 807
Vodné plochy 4
Zastavané plochy 18
Ostatné plochy 19
Veľké Kršteňany ležia v južnom výbežku Strážovských vrchov na styku s Nitrianskou sprašovou pahorkatinou. Intravilán obce sa rozkladá pozdĺž Krštenianskeho potoka – ľavostranného prítoku Nitrice. Povrch chotára tvoria treťohorné uloženiny a druhohorné horniny. Severnú časť chotára zaberá južný výbežok Strážovských vrchov nazývaný Nitrické vrchy, presnejšie ich pododdiel – pohorie Drieňov. Veľká časť chotára sa nachádza v severnom výbežku Nitrianskej pahorkatiny, čím geograficky patrí k najsevernejším častiam Podunajskej nížiny. Podľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát sme súčasťou Alpsko-himalajskej sústavy, podsústavy Panónska panva.
Dominujúcim pôdnym typom je hnedozem, od nadmorskej výšky 260 m sú lokalizované rendziny a hnedé lesné pôdy. V horských oblastiach dominujú vápenca dolomity. V západnej časti chotára sa vyskytujú oglejené hnedozeme. Výplň údolných rýh /oblasť medzi Skačanmi a Veľkými Kršteňanmi/ tvoria deluviálno-fluviálne sedimenty.
Klimaticky patrí obec do miernych zemepisných šírok, čiže prevláda nížinná, prevažne teplá klíma. Od pásma 300 m už nastupuje mierne teplá horská klíma /priemerné teploty v januári od -15 do – 4 ℃, v júli od 18,5 do 19,5 ℃/. Najnižšia nameraná teplota -29 ℃, najvyššia necelých 38 ℃. Ročný priemer zrážok sa pohybuje od 600 do 800 mm. Snehová pokrývka trvá menej ako 100 dní.
Rozhranie medzi Podunajskou nížinou a Karpatmi podmieňuje bohaté a rôznorodé zastúpenie živočíšnych druhov. Prenikli sem mnohé živočíchy z ponticko-panónskej fauny a bohato sú zastúpené aj horské druhy živočíchov.
Pri rastlinstve dochádza k premiešavaniu teplomilných a suchomilných druhov panónskej kveteny s karpatskými horskými a podhorskými druhmi. Severovýchodná časť chotára s dubovo-hrabovými lesmi /vyskytuje sa tiež buk, bôr, drieň/ je vklinená medzi dve významné územia. Z juhovýchodu je to Veľký vrch – lesostep s teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov, na severovýchode – v Nitrici – nájdeme jeden z naj pôvodnejších brehových porastov lužných lesov. Priamo v strede obce Veľké Kršteňany sa vyskytuje nálezisko morských usadenín, patriacich do obdobia spred 45 miliónov rokov.