Geografia

Základná geografická charakteristika obce

Názov:  Veľké Kršteňany
Rozloha:  13,48 km2
Počet obyvateľov:  620
Hustota osídlenia:  46 obyv/km2
Prvá písomná zmienka:  1310
Nadmorská výška: 215 m

Zemepisná poloha, fyzicko-geografická poloha


Obec sa nachádza v juhovýchodnej časti Trenčianskeho kraja. Svojou rozlohou /1348 ha / zaberá 4,5 % katastrálneho územia okresu Partizánske. Členenie – druhy pozemkov (rozloha v ha):

Poľnohospodárska pôda  500
– Orná pôda  358
– Záhrady  16
– Lúky a pasienky  126
Lesná pôda  807
Vodné plochy  4
Zastavané plochy  18
Ostatné plochy  19

Veľké Kršteňany ležia v južnom výbežku Strážovských vrchov na styku s Nitrianskou sprašovou pahorkatinou. Intravilán obce sa rozkladá pozdĺž Krštenianskeho potoka – ľavostranného prítoku Nitrice. Povrch chotára tvoria treťohorné uloženiny a druhohorné horniny. Severnú časť chotára zaberá južný výbežok Strážovských vrchov nazývaný Nitrické vrchy, presnejšie ich pododdiel – pohorie Drieňov. Veľká časť chotára sa nachádza v severnom výbežku Nitrianskej pahorkatiny, čím geograficky patrí k najsevernejším častiam Podunajskej nížiny. Podľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát sme súčasťou Alpsko-himalajskej sústavy, podsústavy Panónska panva.

Dominujúcim pôdnym typom je hnedozem, od nadmorskej výšky 260 m sú lokalizované rendziny a hnedé lesné pôdy. V horských oblastiach dominujú vápenca dolomity. V západnej časti chotára sa vyskytujú oglejené hnedozeme. Výplň údolných rýh /oblasť medzi Skačanmi a Veľkými Kršteňanmi/ tvoria deluviálno-fluviálne sedimenty.

Klimaticky patrí obec do miernych zemepisných šírok, čiže prevláda nížinná, prevažne teplá klíma. Od pásma 300 m už nastupuje mierne teplá horská klíma /priemerné teploty v januári od -15 do – 4 ℃, v júli od 18,5 do 19,5 ℃/. Najnižšia nameraná teplota -29 ℃, najvyššia necelých 38 ℃. Ročný priemer zrážok sa pohybuje od 600 do 800 mm. Snehová pokrývka trvá menej ako 100 dní.

Rozhranie medzi Podunajskou nížinou a Karpatmi podmieňuje bohaté a rôznorodé zastúpenie živočíšnych druhov. Prenikli sem mnohé živočíchy z ponticko-panónskej fauny a bohato sú zastúpené aj horské druhy živočíchov.

Pri rastlinstve dochádza k premiešavaniu teplomilných a suchomilných druhov panónskej kveteny s karpatskými horskými a podhorskými druhmi. Severovýchodná časť chotára s dubovo-hrabovými lesmi /vyskytuje sa tiež buk, bôr, drieň/ je vklinená medzi dve významné územia. Z juhovýchodu je to Veľký vrch – lesostep s teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov, na severovýchode – v Nitrici – nájdeme jeden z naj pôvodnejších brehových porastov lužných lesov. Priamo v strede obce Veľké Kršteňany sa vyskytuje nálezisko morských usadenín, patriacich do obdobia spred 45 miliónov rokov.